Užívateľ > Dado > Hodnotenia

Zaujímavý a hlavne originálny príbeh, slušná grafika, kvalitné ozvučenie plus skvelá česká lokalizácia. To všetko perfektne charakterizuje adventúru Alone in the Dark. Označenie hororová však nie je práve najpríznačnejšie, keďže táto stránka hry je potlačená trochu do ústrania, napriek tomu to atmosfére hry až tak veľmi neškodí. Čo je však škodí skutočne dosť, je katastrofálne ovládanie hlavne pri pohľade z tretej osoby, pri ktorom majitelia klávesníc budú len neveriacky krútiť hlavami. Celkovo sa však jedná o kvalitný titul, ktorý si musia minimálne milovníci takéhoto žánru určite zaobstarať.

Rozhodne nie som hráčom, ktorý by obľuboval RPG hry, no Alpha Protocol ma jednoducho dostal. Spojenie skvelých akčných pasáží s výraznými RPG prvkami je perfektné, príbeh je samozrejme veľmi dobrý a dĺžka hry detto. Osobité plus si zaslúžia ďalej aj prepracované charaktery postáv a špiónske minihry. Technické spracovanie hry je už o niečom inom, graficky je hra oblečené do staršieho kabátu, rovnako otáčanie hlavným hrdinom je komické a AI nepriateľov slabá. To sú však len drobnosti, ktoré jemne skazia celkové hodnotenie, no určite nie celkový zážitok z hry.

Hrali ste Doom, Resident Evil či Penumbru a myslíte si, že ste skúsený hráč hororových hier a nemôže vás nič prekvapiť? Tak to si čím skôr zaobstarajte Amnesiu, ku ktorej by mali distribútori pribaliť aj balík plienok grátis. Jedná sa totiž o neuveriteľne atmosferickú, hororovú akčnú adventúru, ktorá všetky tri spomínané tituly strčí do kapsy a každému hráčovi, ktorý si ju zaobstaral, spoľahlivo pripraví zážitok, na ktorý tak skoro nezabudne. Chyby najmä vizuálnej stránky hry sa kvôli nízkemu rozpočtu samozrejme nájdu, no tá najdôležitejšie stránky hry - atmosféra - je brilantná.

V prípade, že by sa jednalo o prvotný titul neznámej firmy, siahol by som určite po vyššom hodnotení, na pokračovanie takej slávnej série akou je Gothic sme však dostali skutočne málo. Slušne technické spracovanie si na počítačoch vyžiadalo svoju daň v podobe vyšších HW nárokov, rovnako na úkor akčnej stránky hry utrpeli aj RPG prvky. Jednoducho šedý priemer, nič viac, nič menej.

Assassins Creed môžem ohodnotiť ako vynikajúcu hru, ktorá dokáže človeka dobre baviť množstvo hodín. Vynikajúce spracovanie miest, výborné a jednoduché ovládanie, dramatické súboje a osobitne u nás aj perfektne spravený český dabing, to všetko je jasnou a stručnou pozvánkou pre tých, ktorý túto hru ešte nehrali. Jediným veľmi malým mínusom sú misie, ktorých náplň sa pred elimináciou hlavnou cieľa dookola opakuje a hra tak postupne môže upadať do stereotypu. Napriek tomu je to však hra, pri ktorej by ste nemali váhať ani sekundu a hneď si ju kúpiť, pokiaľ budete mať možnosť.

Nedalo mi nezamyslieť sa - Ako je to možné, že prvému dielu hry o zabijakovi som dal také vysoké hodnotenie? Veď v porovnaní so svojím pokračovaním mi prvý diel pripadá len ako gýč s dobrou hrateľnosťou, no so stereotypným príbehom a ani zďaleka nevyužitým potenciálom. ACII má proste všetko, čo od kvalitnej hry hráči vyžadujú, to jest pekná grafika, skvele spracované prostredie miest na čele s Benátkami, vynikajúci príbeh bez stopy po stereotype a plne využitý potenciál núkajúci sa výrobcom. Všetky tieto veci navyše dopĺňa kvalitný český preklad, aj keď hráči so skúsenosťami z prvého dielu by iste nepohrdli dabingom. Medzi negatíva môžem zaradiť len hlúpu protipirácku ochranu a štýl ovládania vo forme symbolov, na ktorý si hráč musí zvyknúť. Napriek týmto drobným chybičkám krásy nevidím absolútne žiadny dôvod, prečo by ste si tohto horúceho kandidátu na titul PC hry roka 2010 nemali zaobstarať.

Brotherhood je skutočne zábavným a plnohodnotným pokračovaním Eziovho príbehu odohrávajúce sa tentokrát priamo v Ríme. Po technickej stránke sa hra od druhého dielu veľmi nezmenila, no to rozhodne nie je mínus. Pribudlo aj niekoľko noviniek, ktorých síce nie je také množstvo, ako tomu bolo v spomínanom druhom diely, no možnosť vytvoriť si vlastné bratstvo asasínov, renovovať celý Rím, využívať i ničiť pár nových da Vinciho vymožeností, to určite zahraje srdce každého milovníka tejto hernej série. Navyše nesmieme zabúdať na originálne spracovaný multiplayer, ktorý si určite nájde nespočetné množstvo fanúšikov. Mínusom je neobvykle veľké množstvo bugov, ktoré v druhom diely jednoducho neboli, niektoré nelogickosti v hrateľnosti a možno trochu plytký príbeh s rozpačitým koncom.

Musím sa priznať, že tejto hre som pred vydaním veľké šance nedával, o to viac som zostal príjemne zaskočený jej kvalitami. Perfektná hrateľnosť, skvelý príbeh, úžasná atmosféra ešte podčiarknutá brilantým dabingom, ktorý navyše perfektne dotvára jednotlivé charaktery postáv. Najlepšie si to človek všimne, ako inak, pri Jokerovi, ktorému brilantne hlas prepožičal Mark Hamill. Inak ako kladne nemôžem ohodnotiť ani grafiku, ktorá až na úplne drobné chybičky, ktoré musí človek skutočne hľadať, netrpí žiadnym neduhom. Trochu kritiku musím zniesť na súboje, ktoré sú síce skvelé, no najmä posledné údery sa obyčajne dokola opakujú, navyše hráč musí v roli Batmana zneškodniť každého súpera pomocou komba, pri jednoduchých úderov, ktoré navyše neuštedríte v rýchlom slede, sa nepriateľ postaví aj po tom, čo dostal aj stý úder priamo na tvár. To sú však všetko len drobnosti, ktoré nijako vážne nepokazia dojem z hry a tak bez výčitiek svedomie môžem prehlásiť, že Arkham Asylum je najlepšou komixovou hrou, aká kedy vznikla.

Bravúrna hra z dielne Digital Illusions a u mňa spoločne s hrou Metro 2033 najlepšia FPS roka 2010. Nič iné o Bad Company 2 nemusím hovoriť, bravúrny multiplayer dopĺňaný chválitebnou hrou pre jedného hráča sú jasnou voľbou pre každého milovníka hier, nad kúpou vážne netreba dlhšie premýšľať, ale rovno zbehnúť do obchodu s hrami a tento kúsok si zaobstarať. Oplatí sa to!

Bláznivá strieľačka z pohľadu prvej osoby dáva zabudnúť na všetky akčné pecky budujúce svoj úspech na prepracovanom príbehu. Už len fakt, že na vývoji sa podieľala aj firma People Can Fly, známa hlavne počinom s názvom Painkiller, dokazuje všetkým, že na staré dobré časy, kedy išlo hlavne o zážitok z hrania, sa nezabudlo. Mohol by som začať opisovať slušnú grafiku, rozmanitosť zbraní, nepriateľov či prostredí, ale načo? Niečo takéto sa zbesilé sa nedá opísať slovami, to jednoducho treba zažiť na vlastnej koži!

Prvý diel Call of Duty patrí k vôbec prvým FPS, ktoré som mal možnosť hrať. Na rok 2003 úžasná grafika, neustála akcia bez štipky stereotypu a veľmi pekné efekty. Na tú dobu jednoznačne prelomová hra, ktorá si nebyť pár drobných neduhov zaslúži najvyššie ohodnotenie.

Bravúrne pokračovanie, ktoré sa vyrovnalo aj svojmu predchodcovi. Vynikajúca kampaň pre jedného hráča s bojmi v zasneženom Rusku i horúcom Egypte či nezabudnuteľným vylodením v Normandií, prepracovaný a zábavný multiplayer, pri ktorom si hráč užije desiatky hodín zábavy, perfektná grafická stránka hry bežiaca na vtedy novom IW3 engine. Tu nemám prakticky až na nový systém liečenia v podobe autohealu, ktorý sa v nasledujúcich rokoch stal trendom, čo vytknúť.

Zmena prostredia z 2. svetovej vojny a vojnu fiktívnu a modernú sérií Call of Duty po nie príliš vydarenom 3. diely vydanom len na konzoly, rozhodne prospela. Po dejovej stránke vývojárom neviazala ruky história a tak je fiktívny konflikt určite podarený a zaujímavý, i keď samotná herná doba singleplayeru, ktorá dosahuje ledva hodnotu 6 hodín, mohla byť o niečo dlhšia. Po technickej stránke si séria takisto udržala vďaka v roku 2007 ešte postačujúcemu IW3 enginu vysoký kvalitu, potešili no postupne sa aj zhnusili nascriptované scény, ktorých bolo oproti minulým dielom až nadmerne veľa. Základom Call of Duty sa však od tejto časti začal stávať multiplayer, ktorý kvalitu a celkový dojem z hry svojou zábavnosťou a možnosťami ešte navýšil.

Treyarch svojím počinom v podobe tejto hry dokázal, že z tak otrepanej 2. svetovej vojny sa dá stále vyžmýkať zaujímavý kúsok. Grafika, efekty a hlavne reálne trhanie častí tiel po výbuchoch je rozhodne pozitívom, bohužiaľ hodnotenie nadol tlačí donekonečna omieľaná lineárnosť, krátka hracia doba, AI všetkých okolo vás a mnoho iných vecí. Na povrchu krásny, pod ním zhnitý. Možno sa už na nekvalitné výrobky nebude používať slovné spojenie "made in China", ale "made in Treyarch".

Až priveľmi cítiť v novom Call of Duty snahu Treayrchu prekonať čo sa týka kvality diela z dielne Infinity Ward s prívlastkom Modern Warfare. Laik vidí singleplayer ako úžasný a neprekonateľný, skúsenejšiemu hráčovi však naskriptovanosť, AI priateľov i nepriateľov a trochu nelogický a roztrúsený príbeh po celom svete môže poliezť poriadne na nervy. Samozrejme tento počin nie sú len samé negatíva, príbeh aj napriek mínusom je spracovaný pre menej náročných veľmi dobre, hlavná postava navyše počas celého príbehu rozpráva a myslím, že Alex Mason je najlepšie spracovaným charakterom, za ktorý má hráč možnosť v sérií Call of Duty hrať. Grafika je berúc ohľad na staručký IW engine na slušnej úrovni, misie, či skôr prostredia v ktorých sa odohrávajú sú aj napriek linearite rozmanité. Osobitné plus si zaslúži aj návrat fanatika Reznova a zombie mode odohrávajúci sa v Pentagone. Navyše multiplayerová časť hry je jednoducho garanciou úspechu a tak musím konštatovať, že Treyarch konečne vyrobili hru, ktorú človek len tak nemôže zvoziť pod čiernu zem.

Rozhodne sme sa dočkali dôstojného pokračovanie CoD 4: Modern Warfare. Pre tých, ktorý nechcú pri hre premýšľať, ale jednoducho kosiť nepriateľských vojakov a vyskúšať si zaujímavé, no dosť gýčovité misie pozliepané do niečoho, čo má vyzerať ako príbeh, je pre vás táto hra ako stvorená. Pokiaľ však máte nároky vyššie, siahnite po niečom kvalitnejšom typu Crysis. Výsledné hodnotenie patrí hlavne tým, ktorý rýchlo prejdu hru pre jedného hráča a následne si užijú hodiny zábavy pri mutliplayeri, tí, ktorí čakajú od takejto hry hlavne kvalitnú a hlavne dlhú singleplayerovú časť, si minimálne jeden bod z hodnotenia uberte.

Po Black Ops som sa rozhodol, že pokiaľ vývojári opäť neprídu s niečim novým a budú sa spoliehať len na meno série, nebudem brať na ďalšie pokračovanie ohľad. Moja zlá predtucha sa nanešťastie vyplnila. Singleplayer je krátky a tak nechutne prescriptovaný, že nadchnúť môže skutočne len zarytého fanúšika série. Navyše je celá kampaň jeden veľký koridor a pokiaľ sa hráč rozhodne podniknúť niečo, čo hre nehrá do karát, pravdepodobne sa stane obeťou neskorého scriptu, ktorý dokáže za chrbát hráča z ničoho nič skupinku nepriateľov. Ich AI, rovnako ako AI spolubojovníkov, je však slabá. To isté sa dá povedať aj o technickej stránke hry, grafika a textúry sú už aj zdiaľky viditeľne ohlodané zubom času, ešte viac ma však nahneval laxný prístup vývojárov a ich kopírovanie celých textúr budov, automobilov, či osôb z minulých hier, zvuková stránka až na soundtrack rovnako nedostatočná. Jediným vážnejším pozitívom je neutíchajúca a neviazaná akcia stojaca na i keď plnom klišé, no napriek tomu pútavom pokračovaní príbehu starých známych Pricea a Soapa. Poteší aj mód výziev s názvom Spec Ops, ktorý dokáže pridať k hodnoteniu nejaké to percento, bohužiaľ to sa už nedarí multiplayeru, ktorý možno má svojich verných fanúšikov a je zábavný, no podobne ako engine neprešiel zmenou k lepšiemu a to je chyba.

Westernových FPS akcií na trhu s hrami naozaj veľa nenájdete a už len kvôli tomu si pokračovanie CoJ zaslúži plus. Hráčov navyše poteší slušná grafika, skvelý, i keď nie originálny príbeh a zaujímáve hracie prvky ako bullet time či duely. Multiplayer je tiež na slušnej úrovni, no porovnávať ho s multiplayerom povedzme zo série hier Call of Duty by som sa ani len nepokúsil, keďže CoJ očividne vsádza na singleplayerovú časť. Celkovo by som hru zhodnotil ako prekvapivo dobrú FPS strieľačku, ktorej hodnotenie ešte viac dvíha nahor motív z divokého západu.

Codemasters opäť potvrdili, že sú jednotkou vo svete racingoviek. DiRT 2 je kúskom, ktorý si každý milovník týchto hier jednoducho musí zaobstarať. Síce to už nie je rally v pravom slova zmysle, skvelá grafika, bohatý výber licencovaných áut a tratí, vynikajúce ovládanie ako na volantoch či gamepadoch, tak aj na klávesnici a perfektná optimalizácia k tomu, jednoducho perfektne spracovaná kariéra, ktorej dostačujúco sekunduje multiplayer.

Crysis je hrou, ktorá sa dá ohodnotiť jediným prídavným menom - úžasná. Takmer vo všetkých ohľadoch začínajúc grafikou počnúc príbehom a končiac zvukovou stránkou hry by som mohol používať samé superlatívy, ktoré si však na druhej strane vypýtali svoju daň vo vysokých HW požiadavkách. Niektorých mohol sklamať otvorený koniec, no vzhľadom na to, že hra Crysis je trilógia, jej pokojne môžem tento jeden mínus odpustiť.

Crysis sa po troch rokoch konečne dočkal svojho pokračovania a to rozhodne nesklamalo. Presun z džungle do New Yorku sa aj napriek obmedzenejších možností postupu skutočne podaril na jednotku, príbeh, i keď niekto možno očakával ešte čosi viac, sprevádza hráča skutočne vynikajúco. Súboje s nepriateľmi, či už ľudskými, alebo mimozemskými, sú vďaka kvalitnej AI na vysokej úrovni, navyše netreba zabúdať na osvedčené prerábanie zbraní. Ako posledné a najväčšie plus z tejto stránky hry treba spomenúť NanoSuit 2.0, ktorý oplýva novými vlastnosťami, perfektne využíva zjednodušené ovládanie a navyše vďaka novým RPG prvkom je možné ho vďaka nanokatalyzátorom získavaných po padlých mimozemšťanoch, upgradovať. Po technickej stránky hry je Crysis na takmer dokonalej úrovni, dokonca si dovolím tvrdiť, že aj napriek niektorými rozpačitým hodnoteniam je to po grafickej stránke jedna z najlepších hier, aké kedy vyšli. Rovnako netreba zabúdať na úžasnú zvukovú stránku hry, o ktorú sa poskladal podľa môjho názoru najlepší skladateľ súčasnosti Hans Zimmer. Až na pár bugov tak nevidno väčší mínus. Za ten môžme považovať jedine multiplayer, ktorý aj napriek nesporným kvalitám a originalite zaostáva za súpermi. Aj napriek tomu je Crysis 2 skvelou hrou a nebyť jej predchodcu, ktorý ma predsa len nadchol o niečo viac, možno by som siahol po ešte vyššom hodnotení.

Nie až tak bravúrny kúsok, akým je predchodca, ale za Crysis: Warhead vývojári rozhodne nemusia hanbiť. Grafické spracovanie opäť očarujúce, atmosféra skutočne skvelá. Vzhľadom na krátku hernú dobu je však príbehová stránku trochu zatlačená do úzadia a nenadchne tak, ako sa od neho očakávalo. Napriek tomu je táto hra povinným kúskom do zbierky minimálne každého milovníka FPS.

Darksiders môžem bez rozmýšľania označiť ako skutočne kvalitný titul. Grafické, príbehové i zvukové spracovanie je na vysokej úrovni, rozmanitosť arzenálu zbraní spojená s kombami, ktoré môžete skúšať na nespočetných druhoch nepriateľov, je skutočne unikátna. Chyby v hrateľnosti a ovládaní, ktoré je primárne určené pre gamepady, trochu zmierňuje aj fakt, že na PC podobnú hru nájdete len ťažko.

Rezanie, strieľanie, zabíjanie a k tomu ešte aj príbeh v pozadí. To všetko a ešte omnoho viac zažijete, ak si zahráte pokračovanie zombie akcie Dead Rising 2. Znie to skvele, poviete si. To ste však ešte nepočuli, alebo skôr nečítali zápory. V prvom rade je to stereotyp, ktorý príde až prekvapujúco skoro. Aj napriek zaujímavého príbehu, ktorým hra oplýva, sa stále jedná o to isté: prejsť z bodu A do bodu B, vyhubiť pritom desiatky až stovky tupých zombíkov nespočetným množstvom spôsobov a medzi tým ste nútený ukladať hru na verejných toaletách namiesto toho, aby sa hra dala pohodlne uložiť v menu. Sem-tam prídu boje s bossmi, ktoré sú však väčšinou frustrujúce a určite by ste sa tomuto ozvláštneniu hry radšej vyhli. A už to zrazu neznie tak lákavo, DR2 zrazu vyzerá ako primitívna a nudná hra, ktorá si nezaslúži väčšiu pozornosť. Sčasti pravda, ale už len kvôli tomu nespočetnému množstvu možností, ako môžte zabíjať živých mŕtvych, vám túto hru ako oddychovú zábavku (ako inak na dlhé zimné večery) musím odporučiť.

Dead Space je rozhodne klenotom medzi hrami. To, na čo hra kladie dôraz je atmosféra a tá je určite jednou z tých najlepších, aké sa kedy dostali hráčovi. Celá hra by sa dala len chváliť, no som rozhodnutý vyjadriť si aj svoj, nie príliš pozitívny názor. Rozhodne mi nesadlo ovládanie, rovnako ani pohľad kamery, ktorý najviac hnevá hlavne pri súbojoch s nepriateľmi, podobne aj mapa je dosť nepriehľadná.

Musím priznať, že nepatrím medzi fanúšikov RPG hier a takmer žiadna z nich ma nedokázala pritlačiť ku kreslu pred počítačom na dlhšiu dobu. Deus Ex: Human Revolution je však výnimkou. Ide totiž o vynikajúci herný titul po takmer každej stránke prepracovaný až do najmenšieho detailu. Príbeh je bravúrny, atmosféra blízkej budúcnosti hráča okamžite pohltí, hrateľnosť perfektná. Výčitky smerujem len ku grafickej stránke, ktorá aj napriek nesporným kvalitám nedokáže konkurovať tomu najlepšiemu na trhu a aj umelej inteligencii, ktorá je občas nevyspytateľná v horšom slova zmysle. Nie sú to však mínusy, ktoré by rapídne kazili dojem z hry, navyše kladov sa dá bez problémov nájsť niekoľkonásobne viac a ja tak môžem s čistým svedomím do svojej malej skupinky kandidátov na hru roka 2011 zaradiť aj tento titul.

Devastation radím medzí priemerné hry, ktré som mal možnosť hrať. Príbeh je priemerný, ničím nezujímavý, grafika mohla byť lepšia. Hodnotenie hry ako tak dvíha rozmanitosť zbraní, ktorých je naozaj dosť. Tí, ktorí majú v hrách radi hektolitre krvi si môžu k môjmu hodnoteniu 10% pokojne prirátať.

DiRT 3 sa po druhom diele opäť vracia k vernejšiemu zobrazeniu sveta rally závodov a robí to skutočne veľkolepo. To najdôležitejšie, preteky, sú ešte viac adrenalínové a zábavné, grafické spracovanie položené na novom engine ešte krajšie, rozmanitosť áut obrovská, zvuková stránka hry takisto veľmi kvalitná. Osobitným plusom je tzv. Gymkhana, adrenalínové free-style disciplína preslávená najmä Kenom Blockom. Bohužiaľ hra však okrem skvelého zážitku zo samotného jazdenia prináša aj niekoľko záporov, ktoré dojem z hry kazia. V prvom rade je to jednotvárna a po čase stereotypná kariéra, na ktorej si autori skutočne nedali veľmi záležať. Rovnako ani trate, čo ako je ich výber rozmanitý, nie sú pre skutočných hardcore hráčov prakticky žiadnou výzvou a ich nástrahy čoskoro bude hráč poznať naspamäť. Mňa osobne navyše iritovali aj nudné vysvetlivky, ktoré sa často opakovali a dlhé, skutočne dlhé loadingy. Toto nie sú neduhy, ktoré by som mohol prižmúrením očí akože ignorovať a nemeniť hodnotenie, sú to mínusy, ktoré hráčom jednoducho pôjdu na nervy a keď si zoberiem do úvahy aj fakt, že DiRT 2 ma bavil oveľa viac, musím ísť s hodnotením ešte nižšie ako pri spomínanom predchodcovi.

Hodnotiť Dragon Age: Origins sa dá naozaj stručne. Je to totiž najlepšia RPG, aká uzrela svetlo sveta a nebyť niekoľkých hluchých miest, ktoré sa však pred očami takmer každého hráča strácajú v mori kladov ako ihla v kope sena, hodnotenie by dosiahlo tú najvyššiu métu.

Nedá sa povedať, že by DRIV3R sklamal na celej čiare, rozhodne sa však od neho očakávalo viac. Plusom je vyvíjanie príbehu a teda aj náplň misií, hodnotenie však zráža nadol na rok 2005 slabá grafika, optimalizácia a ďalšie množstvo chýb.

Chabý pokus výrobcov napraviť si reputácia a zvýšiť si kredit u fanúsikov po slabom DRIV3Rovi. Potešiť môže naozaj len skalných fanúšikov a nováčikov v obore PC hier. Ostatný však veľmi rýchlo pochopia, že táto hra nestojí za väčšiu pozornosť a siahnu po niečom kvalitnejšom.

Po nie príliš presvedčivých dvoch dieloch nám vývojári piateho dielu série Driver naservírovali konečne kvalitný herný zážitok. Kvalitný príbeh, zábavné jazdenie, skvele spracované San Francisco sú zárukou kvality, navyše ďalší prvok, takzvaný shift, čiže premiestňovanie sa z auta do auta, ktorý ešte pred vydaním hry nebol v očiach mnohých vítaní, perfektne zapadol do hry a priniesol tak ešte väčšiu zábavu. Okrem toho milovníkov áut poteší plne licencovaný a obsiahly vozový park. Mínusom sú len občasné bugy, AI súperov a v neskoršom postupe hrou aj mierny stereotyp pri opakovaní tých istých úloh. Napriek tomu sa však dá jednoznačne povedať, že séria Driver vstala z mŕtvych.

V prípade, že by som sa držal tu prítomného trendu, podľa ktorého by mala každá čo i len ľahko nadpriemerná hra dostať hodnotenie minimálne 80%, pri pokračovaní Duke Nukem, o ktorom som si už pravdupovediac myslel, že ani nevyjde, by som siahol po poriadne vysokom ohodnotení. Pri hodnotení sa však nikdy nenechávam strhnúť okamžitými návalmi pozitívnych a negatívnych pocitov a ani v tomto prípade nespravím výnimku. Aj napriek tomu, že mi Duke Nukem Forever spríjemnil približne osem, nanajvýš deväť herných hodín môjho hráčskeho života, všimol som si jednu zásadnú chybu a to fakt, že tvorcovia poriadne nevedia čo chcú. Na jednej strane nám ponúkajú hru zabaleného do old-school štýlu preplneného humorom charakteristickým pre sériu DN, čo by už len pre príjemné oživenie spomienok nebolo až také zlé, to by sa však v tomto štýle musela držať celá hra, takže moderné prvky typu autoheal, či pre DN netypicky obmedzené množstvo nosených zbraní kvalitu hrateľnosti ubíjajú. Rovnako sa čakalo viac aj od technickej stránky hry, tá zvuková nie je ničím zaujímavá a grafická je zastaralá. Pre hráča bez očakávaní, ktorý baží len po zabíjaní nepriateľov jasná voľba, pre pamätníkov len znehodnotenie a náročnejších hráčov len šedý priemer kaziaci dobrú povesť slávneho mena.

Nezáživné jazdenie po diaľniciach, oddych na odpočívadlách a imaginárni policajti. Euro Truck Simulator okrem týchto vecí prináša aj jednu, ktorá jasne vraví, aby ste si túto hru nekúpili - nudu.

Hľadáte hru s vynikajúcim príbehom, perfektnou atmosférou, perfektnou AI a nevadí vám trochu slabšia grafika? Ak áno, tak siahnite jednoznačne po F.E.A.R., táto hra totiž do bodky spĺňa vaše kritériá.

Od pokračovania úžasnej hororovej akcie F.E.A.R. som si veľa sľuboval, no zostalo naozaj len pri tých sľuboch. Tvorcovia sa tentoraz zamerali na akciu a atmosféra išla tým pádom na vedľajšiu koľaj, takže so zimomriavkami prechádzajúcimi po celom tele, keď budete prechádzať tmavými chodbami podobne ako v prvom diely, sa môžete rozlúčiť. Rovnako ani grafika, AI či príbeh nedosahujú takú úroveň, aby mohli uspokojiť fanúšikov prvého STRACHu. Pokiaľ patríte k tejto skupine hráčov, napriek záporom by ste si mali už len kvôli Alme túto hru zahrať, tí ostatní, ktorý nehrali prvý diel a nevedia o príbehu v ňom žiadne podrobnosti, asi siahnu po lepšej FPS, ktorých je momentálne na trhu viacero.

F1 2010 prinieslo skvelú simuláciu pretekov formuly 1. Na hre navyše vidno, že vývojári sa skutočne pokúšali dosiahnuť čo najreálnejší pocit z hrania, ktorý aj sčasti dosiahli, nebyť až prehnane citlivého ovládanie formuly. Rovnako nepoteší ani umelá inteligencia, keďže za väčšinu priestupkov či zrážok ste, aj keď v mnohých prípadov nespravodlivo, obvinený práve vy. Všetko ostatné je na viac než slušnej úrovni, poteší hlavne skvelá grafika a plne licencovaný kolotoč F1. Pokiaľ však nie ste vlastníkom volantu a chcete dosiahnuť naozaj skvelý autentický zážitok z hrania, nad kúpou tohto titulu by ste mali vážne porozmýšľať. Pokiaľ patríte do druhej skupiny, vám môžem túto hru len odporučiť.

Autori vsadili vo Far Cry 2 na doteraz nepoznané africké prostredie a urobili dobre. Singleplayerovú časť hry si veľmi rýchlo obľúbite so všetkými jej nezvyčajnými prvkami, ktoré dopomáhajú tomu, že aj napriek postupne nastupujúcemu stereotypu sa od hry vďaka jej zaujímavému príbehu nebudete vedieť odpútať a dohráte ju dokonca. Na druhej strane je multiplayer, ktorý zaujme, no rozhodne vás nenadchne tak ako pri iných hrách. Napriek tomu slušné hodnotenie, ktoré hra dostáva hlavne za kampaň pre jedného hráča, hra po sieti neznižuje a ja ju môžem len odporučiť.

Jeden jediný zápas mi ako skalnému fanúšikovi série Pro Evolution Soccer stačil, aby som zistil, že FIFA 10 ani zďaleka nedosahuje úroveň posledného PES 2009. Možností na hranie je tam síce viac, rovnako potešia aj licencie na všteko možné aj nemožné, ale čo z toho, keď grafika a hlavne hrateľnosť sú na podľa môjho názoru oveľa slabšej úrovni ako už spomínaná séria futbalov PES.

Nadvláda série Pro Evolution Soccer na PC sa definitívne končí a privítať môžme staronového kráľa. EA Sports sa konečne spamätali a aj na počítače priniesli next-gen simuláciu, ktorá v každom ohľade prekonáva konkurenta. Drobné chybičky krásy sa dajú odpustiť, ako mínus spomeniem len fakt, že konzolová verzia hry je na rozdiel od tej pre PC bohatšia o niekoľko vecí, ktoré nie sú vôbec drobnosťami, čo je trochu nepochopiteľné.

Dámy a najmä páni, predstavujem vám najlepšiu simuláciu futbalu, akú kedy mohol človek hrať. A keď hovorím simuláciu, nemyslím tým vopred počítačom určené akcie podobajúce sa ako vajce vajcu či napomáhanie samotnému súperovi zo strany hry alebo stále tie isté animácie súbojov, ako to je u najväčšieho konkurenta z dielne japonských vývojárov KONAMI. FIFA 12 je vybrúseným drahokamom vynikajúci či už po hernej, alebo technickej stránke, navyše opäť s novinkou v podobe Impact Engine, vďaka ktorej sa hra ešte viac približuje k realite. Navyše majiteľov PC poteší fakt, že narozdiel od minulého ročníka, je konzolová aj PC hra úplne totožné. Menšie výčitky smerujem len k umelej inteligencií súpera, s ktorou ako aj s nevyváženou obtiažnosťou budú mať najmä nováčikovia zo začiatku problém a aj k neúplným licenciám národných mužstiev a medzinárodných futbalových turnajov.

Bravúrne, geniálne, fantastické. Také označenia si rozhodne prakticky bezchybné pokračovanie série Grand Theft Auto zaslúži. Na počítačoch však výsledné hodnotenie, ktoré mohlo byť až 100%, zráža katastrofálna, lepšie povedané chýbajúca optimalizácia, ktorá dokáže hodnotenie zraziť o pekných pár percent nadol, našťastie kvalitný multiplayer časť straty nahradzuje.

Predloha je kvalitná, tak prečo nemôžu už aj Electronic Arts priniesť na herný trh naozaj skvelý kúsok nesúci meno Harryho Pottera? V predchádzajúcich častiach to bolo ešte pochopiteľné, v útrobách Rokfortu sa niečo originálne skutočne vyrobiť nedalo. Prečo sme však museli aj napriek takému obrovskému, núkajúcemu sa potenciálu, akým je otvorený svet, ktorým trojica postáv uteká a zároveň hľadá časti Voldemortovej duše, dostať do rúk namiesto skvelej akčnej adventúry len stereotypnú a neraz priam frustrujúcu „prestrelku“?

Harry Potter and The Deathly Hallows Video Game - Part 2 je lepšou časťou, ako predchádzajúca Part 1, bohužiaľ je to opäť len priemerná hra s množstvom chýb, ktorá poteší akurát fanúšikov a v hráčoch neoboznámených s príbehom Harryho Pottera zanechá len rozpačité a negatívne pocity. Svižné tempo hry a možnosť hrania za viaceré postavy veľmi nezachránia hodnotenie, na ktorom sa negatívne pričinili hlavne slabo podaný príbeh, nulová znovuhrateľnosť, krátka herná doba, hlúpa AI, zlý systém krytia a grafická stránka hry. Táto herná séria si určite zaslúžila lepšie zakončenie, aké jej nakoniec bolo od vývojárov dané.

Harry Potter and the Goblet of Fire hodnotím ako obstojnú hru, ktorá sa však nevyvarovala niekoľkých chýb, medzi ktoré patrí napríklad častý problém s kamerou. Tvorcovia hry navyše nevyužili dostatočný potenciál nachádzajúci sa či už v knihe alebo vo filme, čo môže veľkých fanúšikov čarodejníckeho učňa iste pohoršiť, no nenáročný hráč si v štvrtom pokračovaní hier o Harrym Potterovi určite nájde dobrú hru, ktorá dokáže zahnať nudu.

Všetko, čo býva kritikmi pravidelne na Call of Duty kritizované, si prevzali THQ do svojej novej hry Homefront. Zaujímavý námet v podobe kórejskej nadvlády nad USA proti ktorej sa vzbúri niekoľko odvážlivcov vrátane (i keď v prvej chvíli nedobrovoľne) vás, je spracovaný dosť slabo a, ako sa dá dedukovať z dĺžky hernej doby ledva presahujúcej 5 hodín, a len povrchne a stručne. Čo sa dá vydedukovať zo stručného opisu príbehu je aj klasické obrovské vlastenectvo USA, kedy vzbúrenci z ich strany aj napriek presile nepriateľov dokážu stvárať hotové divy. Napriek tomu však neustálej akcií dopĺňanej aj niekoľkým silným momentom osvetľujúcim príbeh nemám čo vytknúť. Po technickej stránke sa jedná takisto len o mierne lepší priemer, zvuková stránka hry je kvalitná (pokiaľ sa povznesiem na zvuky zbraní), grafika však trpí slabšími textúrami objektov a slabou mimikou postáv ovládaných o nič lepšou umelou inteligenciou. Vrcholom všetkého sú naskriptované aj tie najbanálnejšie veci (prechod cez turniket) a navyše taká samozrejmosť, ako je zobrazenie vlastných nôh pri pohľade k zemi, tu jednoducho absentuje. Na to všetko je optimalizácia hry riešená veľmi zle , takže pokiaľ ste mali nejaké problémy s rozbehnutím povedzme Black Ops, túto hru si veľmi neužijete. Čo sa týka multiplayeru, je to podobne ako pri CoD vrchol celej hry, ktorý vás poľahky zabaví na dlhší čas ako singleplayer.

Aj napriek originálnemu nápadu a viacerých prvkov, ktoré zaujmú svojou originalitou, je Hunting Unlimited 2008 pre väčšinu hráčov len krátkodobou záležitosťou. S pribúdajúcim časom hrania však prichádza to, čo hru zhaduje najviac a to je stereotyp. Hier, ktoré dokážu ponúknuť toho toľko, že i napriek istému stereotypu sa od monitora neodtrhnete, nie je veľa a bohužiaľ, táto hra medzi tie vyvolené, nepatrí.

Slabý, veľmi slabý odvar z posledného Splinter Cella. James Bond zaostáva za svojím konkurentom Samom Fisherom takmer vo všetkom, od grafiky cez príbehovú stránku až po hrateľnosť. Jedinou skutočne pozitívnou vecou je jazdenie, aj keď nič iné sme od Bizarre Creations ani očakávať nemohli.

Je až neuveriteľné, že aj z takej hlúposti, akou sú zombie sa autorom podarilo vyrobiť takúto skvelú hru. Takmer všetky atribúty hry sa dajú hodnotiť ako nadpriemerné, takže ohľadom kúpy nie je čo riešiť. Jediné upozornenie mám len pre milovníkov singleplayerových častí hry, pretože hra pre jedného hráča je len akýmsi predkrmom a tréningom v jednom pred multiplayerom, ktorý je so svojou atmosférou jednoducho úžasný.

Left 4 Dead 2 je jasným príkladom, ako by mali vyzerať pokračovania úspešných hier. Hra je oproti jednotka ešte viac prepracovaná. Konečne si to môžete so živou mŕtvolou vyriešiť aj ručne stručne pomocou nových zbraní, vďaka ktorým sa dokonca aj singleplayer, ktorý je aj tak len akýmsi predkrmom pred hrou pre viac hráčov, stáva omnoho väčšou zábavou. O už načatom mutiplayeri toho veľa písať nemusím, tí, čo hrali prvý diel, určite dobre vedia, že hra po siete sa inak ako "pecka" nazvať nedá.

Joe raz Vitovi položil v rámci vtipu otázku: „Aký je rozdiel medzi sexom a konverzáciou?“. Keby sme túto otázku jemne pozmenili, odpoveď by mohla znieť nasledovne: rozdiel medzi sexom a rozprávaním o ňom je rovnaký ako rozdiel medzi novou Mafiou a konverzáciou o nej. Pri rozprávaní o sexe aj o Mafii II sa vám predstavivosť rozbehne na plné obrátky, no až potom, čo zažijete obe veci na vlastnej koži, pochopíte, aké sú vzrušujúce. Mafia II je jednoducho aj napriek niekoľkým chybám klenotom herného priemyslu a o tom, či si ju zahrať alebo nie, by nemal nikto polemizovať.

Množstvo arkádových misií, bezduché jazdenie, prakticky žiadny príbeh. Toto DLC môže slúžiť len ako krátkodobé pobavenie a určite nie som jediný, kto si myslí, že pôvodne malo byť súčasťou pôvodnej hry.

Opäť sne sa dočkali len prihlúplych misií v štýle Jimmyho Vendetty, akú-takú príbehovú líniu však zachraňuje pár skutočných misií, ktoré sa môžu pokojne rovnať tým z plnej hry, navyše herná v podobe 6 hodín je takisto solídna, hráčovi sa navyše otvorí aj časť mapy, plus Joeove hlášky sú nezabudnuteľné. Človek sa však nedokáže zbaviť pocitu, že toto všetko už bolo súčasťou pôvodnej hry a v podobe DLC sme sa tohto obsahu dočkali len kvôli nenažratým Take Two.

Zbytočný prídavok k pôvodnej hre disponujúci obrovským množstvom bugov, hrozným dabingom a absolútne nenadväzujúcim dejom.

Mafia je proste vynikajúca hra, ktorej nemôže konkurovať ani mnohé hry vydané dnes. Má perfektný príbeh, ktorý je zasadený do doby 30.rokov, v ktorej sa odohráva veľmi málo dejov hier. Navyše veľké množstvo aut, ktoré sa dajú získavať i keď je škoda, že nemajú oficiálne názvy (Ford - Bolt). Rovnakým mínusom je aj množstvo bugov, ktoré sa v hre vyskytujú a za ktoré by určite bolo dnes stiahnutých dosť percent z hodnotenia, no proti tomuto jednému mínusu je otočených množstvo plusov, ktoré som už spomenul a medzi ďalšie môžem zaradiť aj vynikajúci český dabing, perfektne spravené mesto...

V USA jeden z najpopulárnejších, u nás ešte nerozšírený šport bejzbal sa vďaka 2K dočkal skvelej hernej simulácie. Hrateľnosť a ovládanie na PC je prinajmenšom problematické a niekedy aj frustrujúce, hru preto odporúčam najmä trpezlivým hráčom, poprípade vlastníkom gamepadov. Grafike hry nie je prakticky čo vytknúť, zvuková stránka však mohla byť trochu bohatšia o piesne. Celkovo sa však jedná o skvelé spracovanie bejzbalu, ktoré pohltí aj človeka, ktorý o tomto športe doteraz veľa nepočul.

Electronic Arts sa s novým Medal of Honor dočkali úspešného reštartu celej série. Ale len sčasti. Čo sa týka singleplayeru, hre rozhodne prospela zmena prostredia a prenesenie z druhej svetovej vojny do súčastnosti. Aj napriek tomu, že sa príbeh točí okolo reálneho konfilktu USA a Talibanu, je príbeh, aj napriek nesporným kvalitám, len slabým odvarom toho, čo sa nám dostáva v iných hrách rovnakého žánru, navyše dĺžka hry pre jedného je len niečo cez štyri hodiny. Na druhej strane hra disponuje vynikajúcou hrateľnosťou a grafikou, takisto ani dialógy a charaktery postáv sú vzhľadom na hraciu dobu perfektne zvládnuté a určite nejedného hráča zaujme a aj zarmúti nie veľmi šťastný koniec. Hráči, ktorým ide hlavne o multiplayerovú časť hry, si spokojne k hodnoteniu môžu nejaké to percento pripísať, vopred však upozorňujem, že aj hru po sieti sme už videli spracovanú lepšie.

Séria S.T.A.L.K.E.R. celému svetu ukázala, že ruské hry už dávno nepatria medzi odpad herného priemyslu a Metro 2033 to len dokonale potvrdilo. Hra disponujúca vynikajúcim grafickým spracovaním, rovnako skvelým príbehom, úžasnou atmosférou a dokonale prepracovanými detailami, hráča, či už fanúšika FPS akcií na štýl Stalkera alebo nie, pohltí a od monitora počítača len tak ľahko nepustí. Mínus v podobe absencie multiplayeru tak dokonale nahradí herný zážitok z hry pre jedného hráča, ktorej dĺžka však mohla byť o nejakú tú hodinku dlhšia.

Je umením priniesť popri toľkými hernými klišé priniesť niečo revolučné, čo tu ešte nikdy predtým nebolo. Touto parkourovou hrou sa to však vývojárom z Digital Illusions skutočne podarilo. Grafické spracovanie hry nesklame, samotné cutscény sú odeté do skvelého odevu v štýle japonských komiksov, atmosféra hry je skvelá, ovládanie na gamepade i klávesnici s myšou intuitívne, znovuhrateľnosť zaručená. Zamrzieť môže len krátka hracia doba a v niektorých situáciách nepodarená AI vašich nepriateľov i samotnej hrdinky.

NBA 2K9 priniesla do sveta PC basketbalu to správne oživenie a vážnu konkurenciu pre v posledných rokoch ničím novú NBA Live od EA Sports. Vynikajúca grafika, rovnako dobrá AI, zábavný mód Blacktop, to všetko ukazuje NBA 2K9 vo vynikajúcom svetle. Vytknúť jej možno len trochu prehnané HW nároky a dosť nepriehľadné menu, ktoré sa navyše od toho z NHL 2K9 odlišuje len farbou. Napriek tomu hodnotím túto hru ako najlepší basketbal na PC.

Dokonalý návrat kráľa sa, bohužiaľ, nekoná. Pod seriózne vyzerajúcim obalom na hráča čaká len prehnane, ale skutočne prehnane arkádová racingovka podobajúca sa skôr na bláznivú sériu Burnout ako na hru zo série Need for Speed. Nepoteší ani jemne bizarná AI, grafické spracovanie je síce na slušnej úrovni, náročnejší hráči však budú trochu sklamaný. Pokiaľ však máte radi sériu NFS, rýchlosť a adrenalín pretekov a záleží vám hlavne na mutiplayeri, ktorý je spracovaný naozaj perfektne, neváhajte a Hot Pursuit si zaobstarajte.

Electronic Arts pochopili, že z ilegálnych závodov po mestách a z naháňačiek po meste by toho veľa nevyžmýkali. Myslím si, že spravili dobre, keď vydali ďalší diel, ktorý sa nenesie v tématike, ktorú som už načrtol, ale len v závodení po tratiach. Grafika je na veľmi dobrej úrovni, pokiaľ vlastníte volant, je to ďalšie plus pre vás, keďže si jazdu užijete ešte viac. Pochváliť musím aj výborný mód kariéry, pri ktorom sa určite nudiť nebudete. Tí, ktorý čakali úplne realistické spracovanie však budú trochu sklamaný.

NFS: Undercover môžem zaradiť medzi tie slabšie výrobky z dielne Electroic Arts čo sa týka série Need for Speed. Pochváliť môžem naozaj vynikajúcu grafiku a možno aj autá. Nič nové oproti predchádzajúcim dielom a hlavne stereotyp vás však po čase istotne odradia od ďalšieho hrania Undercoveru.

NHL 06 môžem charakterizovať stručne ako prelomový hokej na PC, ale len pre dielňu EA Sports a to vzhľadom k tomu, že aj najnovšia NHL 09 sa od NHL 06 odlišuje len módom Be a Pro a brankármi, ktorý už nepadajú keď okolo nich prejdete. Práve toto chovanie brankárov sa mi najviac nepáčilo na NHL 06, ostatné však môžem na dobu spred štyroch rokov hodnotiť kladne. Jednoduchý, k arkáde sa približujúci hokej s mne srdcu blízkym Dynasty módom a možnosťou vytvorenia si vlastného hráča je doteraz najlepším hokejom na PC, aký kedy vyšiel a pokiaľ budú vývojári z EA Sports naďalej tvrdohlavo prehliadať nahnevaných a nespokojných fanúšikov, jedinou konkurenciou bude preň len hokej od 2K Sports, ktorý sa však zjavne nechystajú preniesť NHL 2K aj do sveta počítačových hier.

Z NHL 09 som sklamaný. Nepriniesla nič nové, grafika stále tá istá, hrateľnosť ešte horšia. Mimika hráčov sa počas zápasov vôbec nemení, napríklad Demitra je vždy krásne vysmiaty aj keď práve dostal tvrdý hit. Diváci sa počas gólovej šance ako obyčajne pozerajú na druhú stranu, ako by tam videli Pamelu Anderson. K tomu ešte pripočítať ďalšie množstvo bugov. Sľubovaný Be a Pro - k tomu sa radšej nejdem vyjadrovať, je to proste des! Radšej si zahrajte NHL 2002 ako toto. Tých 10% percent len zato, že sa vývojári z EA Sports vôbec rozhodli vydať nový hokej pre PC.

Bravúrna hokejová hra, v čase vydania v roku 2001 po každej stránke na vysokej úrovni. Dnes už toho hráčovi ponúkne oproti novším hokejovým hrám málo, no zostáva krásnou spomienkou na časy, kedy ešte pre EA Sports bola dôležitejšie kvalita hier aj takéhoto žánru a nie len rýchlo zarobené peniaze na nových ročníkoch NHL (trend od roku 2006), ktoré sa od tých minulých líšia len aktualizovanými zostavami.

Podľa môjho názoru dosť dobrá hra. Po tom, čo som hral Serious Sam, s ktorým Painkillera dosť porovnávali, musel som si toto zahrať a podľa mňa je Painkiller o niečo lepší, možno reálnejší, no mňa na tom najviac baví tá brutálnosť. Na to, kedy bola hra vytvorená, má perfektnú grafiku. Levelov je tiež tak akurát a aj keď sú tam samozrejme aj chybičky krásy, hra je celkovo veľmi dobrá.

Postal 2, hra vzhľadom na základné herné body (grafika, príbeh...) spadajúca do šedého priemeru, perfektne ozvláštnila svojím brutálnym poňatím herný priemysel. Pokiaľ patríte k skupine typu Greenpeace, dajte od tohto produktu ruky preč, no tí, ktorým "trochu" krvi a násilia v hre neprekáža, nech sa páči!

Býva pravidlom, že na námete úspešného televízneho projektu sa niekto podujme vytvoriť hru. Okrem tohto bodu však hra Prison Break: The Conspirancy spĺňa aj jeden negatívny a to ten, že hry podľa filmových námetov patria medzi nie príliš vydarené kúsky herného sveta. Krátky doba hrania, nezáživný príbeh, obstojná grafika, hlúpa AI, stereotypné väzenské prostredie... Medzi vecami, ktorými hra oplýva toho pozitívneho veľa nenájdete a hodnotenie nezachráni ani meno prebrané z úspešného seriálu.

Nový diel najvernejšej futbalovej simulácie hodnotím veľmi kladne. Vývojári síce toho v hre veľa nezmenili, to je však len zárukou jej kvality. Poteší nový herný mód Become a Legend, navyše si budete môcť zahrať aj Ligu Majstrov, na ktorú získali KONAMI licencie. Tu sa však dostávame ku klasickému a otrepanému problému s názvom licencie, ktorý väčšina z vás pozná a tak sa ho neoplatí rozoberať. Celkovo sa jedná ako vždy o vynikajúcu simuláciu futbalu, ktorá na PC jasne prekonáva svojho konkurenta z vývojárne EA Sports.

Čo sa to s vývojármi z KONAMI deje? Fanúšikovia futbalovej série PES dostali kopu sľubov, no s vydaním hry prišla aj poriadna facka. Revolučný pohyb hráčov? Ale kdeže, hráči sa stále pohybujú akoby po vopred vyznačenej priamke. Nový model kopania penált? Bez vulgárnych slov sa nedá ani okomentovať. Rovnako som čakal, že rozhodcovia budú na lepšej úrovni, no tí od štvrtej hracej úrovne vyššie len hlúpo pripiskujú vášmu súperovi ovládanom počítačom. Mohol by som dávať aj ďalšie takéto príklady, ale k čomu to už bude dobré? PES 10 je proste sklamaním a tým to hasne.

Vopred upozorňujem, že výsledné hodnotenie neodzrkadľuje moje skutočné dojmy z celej hry. KONAMI totiž v novom ročníka Pro Evolution Soccer dosiahli skutočne kvalitné technické spracovanie a takisto aj hrateľnosť. Pokojne by som mohol povedať, že sa jedná o najlepší futbal, aký sme kedy mali možnosť vidieť, ale je tu jedno ale. Jeden obrovský mínus, ktorý zráža skvelý pocit hry hlboko nadol. Týmto mínusom je umelá inteligencia. Inteligencia rozhodcu, súpera a dokonca aj vašich hráčov je skutočne mizerná, tak mizerná, až sa to nedá ani pomenovať. Rozhodca píska absolútne hlúpe ofsajdy, vám aj ten najmenší dotyk so súperom a naopak súperovi ani tvrdé fauly odzadu a to len kvôli tomu, že pri spomalenom zázname na desiaty pokus zistíte, že súperovi sa o stotinu sekundy predtým, ako trafil nohy vášho hráča, odkopol loptu. Na druhej strane však skvele vidí akýkoľvek náznak filmovania, aj keď stojí 30 metrov od inkriminovanej situácie. Čo sa týka samotných ovládaných hráčov, tu je lepšie povedať, že ovládate skutočne len jedného hráča. Tí ostatní sa vám budú maximálne pravidelne pliesť do dráhy striel a zaostávať v ofsajdovej pozícií ako idioti. Týchto prípadov katastrofálnej AI je ešte omnoho viac, no tým by sa radikálne predĺžilo moje hodnotenie a to nechcem. Na PES 2011 nádherne vidno situáciu, keď skutočne kvalitnú hru dokáže jediný mínus úplne pokaziť celý dobrý dojem z hry.

Kým v minulom ročníku som po slabom hodnotení siahol len kvôli jednému bodu a to umelej inteligencií a pri ignorovaní tohto mínusu by som nemal problém navýšiť jeho hodnotenie o niekoľko desiatok percent, tu by už ani úplné zatváranie očí pred ničím vylepšenou, ba práve naopak, v niektorých ohľadoch ešte hlúpejšou AI, nepomohlo. Toto je proste hanba a ja nedokážem pochopiť, ako je možné, že tí istí vývojári, ktorí priniesli tento brak s hnusnou, rozmazanou grafikou, nereálnou a zlou hrateľnosťou a debilnou AI, pred niekoľkými rokmi dokázali poslať pod čiernu zem dovtedy neprekonateľnú hernú sériu FIFA. Jednoducho nemám slov, to výsledné hodnotenie je viac-menej len zúfalým činom niekdajšieho obrovského fanúšika série, ktorý nemá to srdce spáliť obal hry a DVD použiť ako podložku pod kvetináč.

Za hrou Prototype netreba hľadať vymakaný príbeh či vynikajúcu grafiku, pretože hra imponuje inými vecami ohľadom samotnej akcie, ktoré vás pritiahnu do kresla za počítačom a len tak ľahko vás odtiaľ nepustia. Pokiaľ by som vám mal odporučiť hru s riadnou dávkou akcie niekedy prerastajúcej až do chaosu, bol by to práve Prototype.

Race Driver: GRID je príjemný mix arkády a simulátora, ktorý hlavne na PC nemá takmer žiadnu konkurenciu. Hra oplývajúca vynikajúcou grafikou, množstvom herných módov, množstvom tratí a dobrým ovládaním aj na klávesnici ponúka hráčovi zábavu na niekoľko desiatok hodín. Po istom čase však pocítite nástup stereotypu a vtedy je vhodné presedlať na multiplayer, ktorý je prepracovaný do posledného detailu. Pokiaľ ste teda fanúšikom závodov a hry hrávate väčšinou na PC, ohľadom kúpi nie je čo riešiť.

Aj keď rally hry nepatria medzi tie, ktoré by som vyhľadával a s chuťou ich hral, musím priznať, že Richard Burns Rally je aj napriek vydaniu v roku 2004 stále jednou z najlepších hier svojho žánru.

RTL Biathlon 2009 má jednu obrovskú nevýhodu a to takú, že je zameraný na šport, ktorý sa neteší vo svete takej obľube ako futbal či hokej. Pokiaľ teda nie ste obrovský fanúšik biatlonu, hra vás prestane po pár desiatkach minút hrania baviť a to aj napriek nesporným kvalitám, ktoré výrobcovia do nej vložili.

Oproti konkurenčnému GTA síce Saints Row 2 nedosahuje takú vysokú úroveň čo sa týka grafickej stránky či dosť citlivého ovládania, hráčovi však poskytne do niekoľkých častí rozdelenú skvelú dejovú líniu dopĺňanú množstvom vedľajších aktivít slúžiace na zvyšovanie rešpektu. Hra sa síce nedá označiť pojmom výborná, na to by nemohla mať takú optimalizáciu a grafiku, akú má, no svet kriminálu vás od samého začiatku pohltí a tak kúpu tejto hry určite neoľutujete.

Santa Claus in Trouble je príjemným a zábavným oddychovým titulom, ktorý navyše skvele dokáže navodiť atmosféru Vianoc. Vo svojom žánri arkádoviek je skutočne jedinečným kúskom, nič väčšie sa však od neho očakávať nedá.

Absurdný, no vynikajúci príbeh, pekná farebná grafika, vtipné hlášky, minimum bugov a samozrejme nekonečné zabíjanie príšer. Serious Sam 2 rozhodne nesklamal a je tou správnou hrou pre ľudí, ktorí hľadajú poriadnu strieľačku v ktorej si budú môcť vybiť zlosť na množstve bizarných nepriateľov.

Pokiaľ sa vám v nákupnom centre naskytne pohľad na túto hru, nedotýkajte sa jej, otočte sa o 180 stupňov a miňte tých 5 eur na niečo osožnejšie ako je tento mastný fľak znečisťujúci svet PC hier.

Niekedy sa stane, že hra s dobrou reklamou nakoniec skončí obrovským fiaskom. A niekedy, naopak, sa hra o ktorej hráč takmer nič dopredu nevie, stane trhákom. Takou hrou je aj Singularity, od ktorej asi nikto nič zázračné nečakal a nakoniec sme sa dočkali hry s vynikajúcim príbehom a všetkým, čo k správnej hre patrí, od vynikajúcej atmosféry až po skvelú grafiku. Zamrzia asi len nie vždy dokonalé textúry a chýbajúce titulky, ktoré sú dnes už samozrejmosťou. Singularity sa však aj napriek tomu určite zaradí medzi ašpirantov na titul FPS hry roka 2010.

Stačí len fakt, že hru vyrába CITY Interactive a každému hráčovi PC hier je jasné, že prichádza ďalší prepadák. Istý čas (po prečítaní recenzie na Tiscali Games) som začal dúfať, že by hra Sniper: Ghost Warrior mohla stáť za to, no po jej zaobstaraní si som zostal sklamaný. Jedná sa totiž len o okresanú a nie veľmi vydarenú kópiu Modern Warfare. Dobrá grafika a spomalené zábery pri headshotoch nemajú šancu zachrániť hodnotenie hry, ktoré zrážajú prudko nadol mnohé záporné faktory, ako sú stereotypný a neoriginálny príbeh,zlé vykresľovanie textúr, otrasné spracovanie zvukov len hŕstky zbraní, hlúpa umelá AI z ktorej vyplýva ďalší zápor v podobe nemožnosti využívania stealth prvkov. CITY Interactive tak opäť (ne)sklamali.

Aj keď pomerne často platí, že hra postupne vydávanými pokračovaniami stráca na kvalite a zo špičky, kam ju dostal úvodný diel padá po vydaní už x-tého pokračovanie do suterénu, čo sa týka kvality, v sérií Splinter Cell to v žiadnom prípade neplatí. Hra každým pokračovaním získava na kvalite a vylepšuje každú dokonca aj to, čo sa zdalo byť úžasné. Aj v piatom pokračovaní tejto úspešnej série to platí a piate pokračovanie prináša hráčom opäť slušnú singleplayerovú časť, ktorej perfektne sekunduje hra pre viac hráčov. Samozrejme nič nie je bezchybné a aj tu sa občas stretnete s menšími chybičkami krásy a určite nepoteší ani dĺžka hry, no či už ste fanúšikom Sama Fishera alebo nie, Conviction by ste si nemali nechať ujsť.

Len jemne nadpriemerná racingovka, s priemerným jazdným modelom, slušnou grafickou a zvukovou stránku, s postačujúcim množstvom tratí i áut. Jeho hodnotenie však dvíha nahor bláznivé, no predovšetkým originálne poňatie, ktoré môžu tvorcovia Burnoutu len ticho závidieť.

Zaujímavá hra, ktorá si nájde množstvo športových fanúšikov, ktorých potešia viaceré olympijské disciplíny. Poteší aj jednoduché ovládania a vzhľadom na to, že ide o budgetovku, aj nízka cena. Summer Athletics je na PC jednoznačne lepšia ako jej konkurent na rok 2008, xboxový a na počítačoch veľmi nevydarený Beijing 2008.

Možno tak nejakých 5 rokov dozadu by táto hra veľmi dobre vyznela a aj hodnotenia by boli vyššie, bohužiaľ sme v roku 2011 a požiadavky hráčov sú oveľa vyššie. Slabé grafické spracovanie s množstvom bugov, originálny, no slabo prepracovaný príbeh, ktorého cesta je striktne lineárna, hlúpa AI, akčné pasáže nudné a veľmi zle spracované. Jednoducho na dnešnú dobu je to veľmi, veľmi slabé.

The Godfather II je dobrá hra, ktorá vás určite zabaví. Jej hodnotenie však prudko zráža nadol množstvo záporov. Prvým je určite príbeh, ktorý nie je slabý, no vďaka tomu, že nie je rozdelený na misie, sa úlohy opakujú a hranie tak upadá do stereotypu. Mínusom je aj grafika, ktorá je na rok 2009 dosť slabá. Najviac ma však hnevalo nespočetné množstvo prekážok na zemi, ktoré vám hra neumožňuje preskočiť a tak ich veľkým oblúkom musíte obchádzať. Pokračovanie Kmotra tak môžem zaradiť medzi hry, na ktoré sa veľmi rýchlo zabudne.

The Saboteur je hra, od ktorej som osobne nečakal nič viac ako predkrm pred oveľa lepšími a detailnejšie spracovanými hrami rovnakého žánru, a aj preto som zostal milo prekvapený. Hra prináša správnu zmes akcie a prvkov v štýle Assassins Creed, ktorú umocňuje vynikajúci dej. Pri vymenúvaní kladov netreba jednoznačne zabudnúť na Paríž odetý do čiernobielych farieb spestrený svetlom z okien a červenou farbou na nacistických vlajkách. Fakt, že absentuje multiplayer, môže niektorých hráčov sklamať, no väčšina sa určite dosýta zabaví pri singleplayeri, ktorého dĺžka presahuje jeden celý deň. Jediné, čo by sa dalo hre vyčítať, je poškodenie áut, ktoré jednoducho povedané nie je. Napriek tomu môžem bez okolkov zaradiť sabotéra medzi najlepšie hry roku 2009.

The Simpsons: Hit & Run nie je hrou, ktorá vyniká grafikou a zaujímavým príbehom, ale hrou, ktorá dokáže neskutočne pobaviť GTA štýlom a vtipnými rozhovormi a aj preto má táto hra pevné miesto v mojom počítači.

Myslím si, že nie je potrebné vymenovávať všetky vylepšenia, ktoré má The Sims 3 oproti svojmu predchodcovi. Zhrnúť sa to dá totiž do jednej vety: tretie pokračovanie je v každom ohľade lepšie ako druhý diel. Kopec možností v hre vás jednoducho povedané zasype ako lavína. Jediným malým mínusom sú pre mňa osobne až príliš dlhé načítavania hry. Napriek tomu mi nezostáva nič iné, len siahnuť po poriadne vysokom ohodnotení.

Hra s originálnou tematikou a množstvom neduhov ako sú slabá AI a grafika dopĺňajúca priemerný príbeh. Na budgetovku však celkom slušná zábava, za ktorú sa tých 5 eur oplatí vysoliť.

Total Immersion Racing bola vôbec prvou závodnou hrou, akú som na PC hral. Bol som z nej nadšený, no s postupom času a s ďalšími prichádzajúcimi hrami môžem v súčastnosti zaadiť TIR do šedého priemeru, v ktorom sa ocitla už po vydaní. Oproti mnohým chybám, ktoré sa v hre vyskytujú by som mohol obrátiť jeden plus a to mód kariéry, ktorý ma ohromne bavil a myslím si, že by ma určite pobavil aj dnes.

Pokračovanie hry Transofrmers jednoznačne predčilo prvý diel. Napriek tomu, že táto hra nepatrí medzi tie, ktoré by sa mohli uchádzať o titul hry roka 2009, schuti si v nej zahráte a navyše vybijete zlosť na agresívnych robotoch, pričom si budete môcť vybrať aj ľubovoľnú kampaň a teda aj stranu, za ktorú chcete hrať.

Bývalo pravidlom, že PC hry venované olympijskej tematike nakoniec skončili prepadákmi a musím povedať, že ani Vancouver 2010 u mňa osobne nezožal veľkú slávu. Milovníkov takýchto PC hier poteší pekná grafika a aj to, že na každom kroku vidno, že sa jedná o oficiálnu hru k zimnej olympiáde. Čo však z toho, keď výrobcovia prinášajú len 14 disciplín, z ktorých väčšinu sme mali možnosť vidieť už aj pred štyrmi rokmi v hre k ZOH v Turíne. Navyše hra je len trápne prenesená z konzolovej verzie na PC, čo uvidíte vďaka hlúpemu konzolovému ovládaniu už po zapnutí hry. Vancouver 2010 rozhodne nie je hrou, akou si zaslúži byť reprezentovaná zimná olympiáda.

Virtua Tennis 2009 je prvým tenisom, ktorý som si zahral na PC. Zo začiatku sa to zdá skvelé, veď hrať za skutočných hráčov a dokonca sa pokúsiť získať možnosť hrať aj za velikánov tenisu ako je napríklad Becker, je super a pre pobavenie tu slúžia aj rôzne minihry. Mňa to však prestalo baviť po tom, čo som odohral pár turnajov vo svetovej kariére. Teraz keď si už zahrám, tak si zahrám jeden turnaj a okamžite ma to prestáva baviť a to ma dosť sklamalo. Navyše aj obtiažnosť je dosť nevyrovnaná a navyše tá najťažšia je aj dosť nereálna keďže také rýchle presúvanie po kurte som nevidel ani u jedného z najrýchlejších hráčov tenisu na svete Nadala.

Vzhľadom k tomu, že Virtua Tennis 4 je jedinou tenisovou hrou, ktorá v súčasnosti vychádza na PC, mal som na jej kvality značne zvýšené nároky a dúfal som, že oproti poslednému ročníku s podtitulom 2009 sa posnažia a každú stránku hry dostanú na vyššiu úroveň. Bohužiaľ, zostal som sklamaný. Hra neponúka takmer žiadne zlepšenie oproti spomínanému predchodcovi, hrateľnosť hlavne kvôli AI súpera, keďže ten nikdy nezahrá do autu a chytá loptičky, na ktoré by si trúfli akurát tak Superman a Chuck Norris, a spomaleniu hry je trápne arkádová a absolútne nereálna, čomu rozhodne nepridajú ani špeciálne údery či krkolomné hádzanie sa za loptičkami, ktoré sú možno efektné, no nanešťastie aj tu je hráč v nevýhode oproti počítačom ovládanému súperovi. World Tour vo forme spoločenskej hry je takisto hlúposť. Pochváliť môžem len grafickú stránku hry, ktorá je fakt dobrá. Ostatné drobnosti, ako sú výber z reálnych tenistov či arkádové minihry stoja za spomenutie, bohužiaľ nedokážu napraviť znechutenie z hlavných prvkov hry. Pri hodnotení som zobral do úvahy, že VT4 je jediným tenisom pre PC, ako fanúšik simulácie sa mi však oveľa viac páčil konzolový Top Spin 4, v porovnaní s ktorým by som najradšej išiel s hodnotením ešte nižšie. Pre hráčov bažiacich len po zábave a arkádovej hrateľnosti je však táto hra ako stvorená.

Zakrivovanie guliek? Efektné i efektívne. Systém krytia? Dokonalý. Nadväznosť na filmový príbeh? Perfektná. Nejaká ďalšia dobrá stránka tejto hry, ktorá by zdvíhala hodnotenie vyššie? NIE! Neuveriteľne krátka hracia doba, priemerná grafika, frustrujúce boje s priam nesmrteľnými nepriateľmi, dookola opakujúca sa scéna po každom zabití nožom a tak ďalej a tak ďalej. Wanted: Weapons of Fate možno poteší fanúšika filmu Wanted, no ako plnohodnotný herný titul u ostatných hráčov určite nezaboduje.

Do štýlu GTA pridajte štipku humoru zo Saints Row 2, dochutte niektorými pozitívnymi vlastnosťami Mafie a minimom vlastných nápadov a následne svoje nadpriemerné dielo pokazte pridaním všetkého zlého z Drivera. Vznikne vám tak priemerná hra s priemernou grafikou, priemerným príbehom a priemernou hrateľnosťou, ktorú však už predtým vyrobili Midway Games a tým, že jej dali meno Wheelman, znechutili a odradili viacerých fanúšikov nielen od jej hrania, ale aj zhliadnutia rovnomenného, pripravovaného filmu.

Návrat prvej strieľačky z pohľady prvej osoby sa skutočne vydaril. Hra je skvele podaná a bravúrne sa tak vyhýba stereotypným miestam, reálne zobrazovanie krvi, kvalitná zvuková stránka hry, RPG prvky a perfektná optimalizácia získavajú pre vysoké hodnotenie, ktoré sčasti zráža nadol staršia grafika a ľahké súboje s bossmi.

Staré, dobré časy detstva mám už za sebou, no na hrou, ktorá ma ním sprevádzala, len tak ľahko nezabudnem. Hra Zoo Tycoon ponúka toho ponúka dosť na to, aby aj dnes, po približne 9 rokoch od vydania pobavil hlavne tých menších, pričom tí starší v nej nájdu už len krátkodobú zábavku na skrátenie nudných chvíľ.